História kúpeľov Sklené Teplice

Sklené Teplice sú vskutku chýrne kúpele, ktoré v minulosti na návštevu nalákali už mnohých odborníkov, cestovateľov a známe osobnosti. Spomeňme anglického cestovateľa Edwarda Browna, nemeckého botanika Brückmanna, ale i slovenského učenca Mateja Bela. 

Lákadlom bolo mnoho prírodných zvláštností. Už samotný výskyt prameňov, ktoré vyvierajú na blízkom vŕšku z travertínového pokrovu je pozoruhodný. Slávnym sa rýchlo stal aj jaskynný kúpeľ.  Nemci ho nazývali Schwitzloch a Slováci Parenica. Vzdelanejší ľud ho nazval Specus sudatorius – Potná jaskyňa. Kúpele Sklené Teplice však ponúkajú aj v súčasnosti návštevníkom nevšedný zážitok. 

Sklené Teplice sa ako kúpeľné miesto dostali do povedomia až v 16. storočí. Bolo to konkrétne v roku 1549, kedy ich vo svojej balneografii opísal známy vedec Juraj Wernher. Prvý rozbor vôd však spravil až Karol Otto Moller v 18. storočí.

historia-kupelov-sklene-teplice

Vznik kúpeľov Sklené Teplice

Prvá oficiálna zmienka o kúpeľoch Sklené Teplice pochádza z roku 1550. Zo začiatku Sklené Teplice vlastnili postupne rôzni feudálni majitelia. Koncom 17. storočia vymrel posledný vlastnícky rod, rod Lippayovcov a celý kúpeľný majetok pripadol štátu. Kúpele sa tak dostali do správy Banského úradu v Banskej Štiavnici, ktorý postupne zveľaďoval kúpeľné budovy a zaslúžil sa tak o liečebné využitie termálnych prameňov širokou verejnosťou. Takto v Sklených Tepliciach zanikla priemyselná výroba a obec sa začala orientovať na kúpeľníctvo.

Kúpele Sklené Teplice počas 1. a 2. svetovej vojny 

Počas obidvoch svetových vojen rozvoj kúpeľníctva na Slovensku stagnoval, aby potom znova začal v plnej kráse prekvitať. Na rekonštrukcii všetkých turistických lokalít na Slovensku, a teda aj kúpeľov, sa po vojne pracovalo veľmi intenzívne. Aj napriek tomu, rok po vojne v roku 1946, boli pre návštevníkov Sklené Teplice pripravené len čiastočne.

Navyše, kúpeľníctvo na Slovensku v tomto období prekonalo mnohé organizačné zmeny. Po prvej svetovej vojne boli kúpele zahrnuté medzi štátne podniky. Dôsledkom toho sa kúpeľné mestá stali dostupné aj pre stredné a sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva. Významnú úlohu v rozvoji kúpeľníctva zohrala Robotnícka sociálna poisťovňa. 

Ďalší rozvoj kúpeľov ovplyvnila druhá svetová vojna. Keďže vojna značne poškodila bytový fond, priemyselné závody a iné zariadenia, v povojnových rokoch boli mnohé kúpeľné budovy po celom Slovensku zabrané a sídlili v nich úrady, nemocnice, ubytovne a podobne. V tomto období neboli kúpele vôbec docenené.

Kúpele Sklené Teplice v 20. storočí 

V roku 1949 nastalo zoštátnenie kúpeľov. V roku 1953 sa kúpele začlenili do systému správy kúpeľov, ale len nepatrnou čiastkou ich niekdajšieho bytového fondu. V roku 1957 došlo k novelizácii zákona o zjednotenom zdravotníctve. Práve v tomto období mnohé kúpele získali štatút kúpeľného mesta. Dostali sa však aj pod priame riadenie štátnej zdravotnej správy.

Kúpele boli významne ovplyvnené aj spoločenskými, politickými a ekonomickými zmenami po roku 1989. Do roku 1997 boli všetky kúpele sprivatizované. Sklené Teplice ako Liečebné termálne kúpele a.s. Sklené Teplice. Po privatizácii mnohé kúpele investovali značné prostriedky do obnovy ubytovacích zariadení a obslužných prevádzok. Aj v Sklených Tepliciach zmeny vlastníckych vzťahov v kúpeľoch priniesli výrazné zmeny do kvality poskytovaných služieb. 

kupele-historia

Kúpele Sklené Teplice v súčasnosti 

Na území Sklených Teplíc sa nachádza 14 prameňov. V súčasnosti sa v Sklených Tepliciach používa len 7 s teplotou od 37 °C do 52,3 °C. Využívajú sa aj umelé hĺbkové vrty a studne až do hĺbky 1600 metrov. Sú to najvýznamnejšie pramene vulkanického pásma.

Termálna voda z prameňov je síranová vápenato-horečnatá, stredne mineralizovaná, hypotonická. Používa sa najmä pri ochoreniach a poškodeniach pohybového ústrojenstva, pri poúrazových stavoch, po operáciách medzistavcovej platničky, po výmene kĺbov, pri artritíde, osteoporóze a reumatických ochoreniach. 

Prvá zmienka o kúpeľoch je z roku 1550.

Majetok obce spravoval Banský úrad v Banskej Štiavnici, ktorý postupne vystaval kúpeľné budovy a zaslúžil sa o liečebné využitie termálnych prameňov.

Na kongrese v roku 1786, ktorý sa konal pri príležitosti spustenia do prevádzky amalgamačnej huty, sa zúčastnil aj slávny básnik J. W. Goethe, po ktorom je pomenovaný aj najkrajší kúpeľný dom v kúpeľoch. O ostatných kúpeľných domoch si prečítajte tu.

Návrat hore