História obce Sklené Teplice

Sklené Teplice sú malou obcou s veľkým kúpeľným srdcom. Kúpele sú tu prevádzkované od 16. storočia, no liečivé zdroje sú využívané oveľa dlhší čas. História obce je veľmi bohatá, spätá s Banskou Štiavnicou a baníctvom. Obec navštívilo mnoho významných osobností. Spomienka v kúpeľoch na tieto návštevy stále žije, napríklad v názvoch liečebných domov. 

S pôvodne drevorubačskou osadou, ktorá sa neskôr stala významnou kúpeľnou lokalitou, sa spája hneď niekoľko historicky významných udalostí. 

Prvá udalosť sa dotýka známeho vedca Juraja Wernhera, ktorý liečivé zdroje obce prvý raz opísal vo svojej balneografii v roku 1549. Prvý oficiálny rozbor vody sa však uskutočnil až v 18. storočí. Pričinil sa o to Karol Otto Moller. Bol významným vedcom a učiteľom. Medzi jeho žiakov patril napríklad aj Matej Bel. Moller pôsobil v Sklených Tepliciach ako kúpeľný lekár a nazývali ho Slovenský Hipokrates. 

sklene-teplice-historia

Ďalšie historicky významné udalosti sa v Sklených Tepliciach odohrali v roku 1786. Vtedy významný vedec Ignác Anton von Born spustil do prevádzky amalgamačnú hutu. Následne usporiadal kongresové stretnutie mnohých významných svetových vedcov, ktoré vošlo do histórie ako prvý medzinárodný kongres prírodovedcov vo svete. Na tomto významnom kongrese sa zúčastnil aj slávny básnik J. W. Goethe, po ktorom je pomenovaný aj najkrajší kúpeľný dom. 

Tieto udalosti odštartovali ďalšie významné počiny. Bola tu napríklad založená prvá medzinárodná vedecká spoločnosť na svete a táto spoločnosť vydávala prvý medzinárodný vedecký časopis na svete. História Sklených Teplíc je však popretkávaná mnohými významnými udalosťami už od počiatkov obce. 

Počiatky obce Sklené Teplice

Prvá písomná zmienka o Sklených Tepliciach pochádza z roku 1340, kedy sa táto obec nazývala Topliche. Názvy obce sa postupne menili. Z roku 1388 je písomne doložený názov Theplica, z roku 1773 Skleno Teplicze, z roku 1920 Sklenô, Sklené Teplice a napokon z roku 1927 už len Sklené Teplice. Po maďarsky sa obec nazývala Barsszklenó, Szklenófurdo, po nemecky Glashutten bei Schemnitz a Gas-Hutten a po latinsky Szkleno-Thermae.

Sklené Teplice vznikli ako drevorubačská osada, pretože obyvatelia ťažili drevo pre banský priemysel v neďalekej Banskej Štiavnici. Tá významne ovplyvňovala Sklené Teplice. V roku 1350 tu bola napríklad založená skláreň. Bola to vôbec prvá skláreň v Uhorsku. Produkovala však chemické sklo, ktoré sa využívalo v banskom priemysle. Predpokladá sa, že táto skláreň fungovala až do 17. storočia. 

Keď skláreň zanikla, priamo v Sklených Tepliciach bola založená huta, v ktorej sa spracovávali rudy vyťažené v Banskej Štiavnici. Zanikla v roku 1781. Nahradila ju však amalgamačná huta, ktorá mala produkovať zlato a striebro zo zlatonosných rúd pomocou ortuti. Išlo o tzv. nepriamu amalgamáciu, ktorej pôvodcom bol Ignác Born. Keďže chcel predstaviť svoju novú metódu svetu, zvolal do Sklených Teplíc vtedajších významných predstaviteľov vedeckého života. Huta fungovala takmer do konca 18. storočia. 

Práve v budove zaniknutej amalgamačnej huty sa začalo formovať nové smerovanie obce, pretože budovy sa predali kúpeľom. Takto v Sklených Tepliciach zanikla priemyselná výroba a obec sa začala orientovať na kúpeľníctvo.

Sklené Teplice počas 1. a 2. svetovej vojny

V 2. polovici 19. storočia sa celkovo kúpeľné mestá na našom území začali rýchlo rozvíjať. Kúpeľné služby vyhľadávalo stále viac a viac pacientov, čo malo na kúpele vplyv ekonomický i spoločenský. Stavali sa nové kúpeľné domy, reštauračné zariadenia, sanatóriá a podobne. Prvá svetová vojna však rozvoj kúpeľov zastavila. Návštevnosť sa opäť začala zvyšovať až na prelome rokov 1917 a 1918.

Tak isto to bolo aj počas druhej svetovej vojny, avšak po jej ukončení vo väčšine slovenských kúpeľov zaznamenali obrovský dopyt. Sklené Teplice však boli výnimkou. Problémom bolo to, že väčšinu kúpeľných hostí tvorili pacienti z Rakúsko-Uhorska a hranice nových štátov ich návštevy samozrejme obmedzili. Jediným riešením v povojnových rokoch bolo preorientovať sa na klientelu zo Slovenska a Čiech, čo sa nakoniec Skleným Tepliciam aj podarilo.

historicka-fotka-sklene-teplice

Sklené Teplice v povojnovom období

Za čias prvej ČSR obyvatelia obce pracovali predovšetkým v banskom priemysle, kúpeľníctve a v poľnohospodárstve. Významní zamestnávatelia sa aj neskôr, v rokoch šesťdesiatych, sústreďovali predovšetkým v Hliníku nad Hronom a v Žiari nad Hronom. Poľnohospodárstvo tiež prekvitalo a mnoho obyvateľov pracovalo priamo v miestnych kúpeľoch. 

Do roku 1960 obec patrila pod Tekovskú župu v okrese Nová Baňa v Banskobystrickom kraji. V súčasnosti patrí pod okres Žiar nad Hronom.

Novodobá história Sklených Teplíc

sklene-teplice-aktualne

V súčasnosti majú Sklené Teplice mestský charakter cestnej radovej zástavby. Nachádzajú sa tu aj prvky ľudovej architektúry. Keďže v Sklených Tepliciach sídlia kúpele, rekreácia a kúpeľníctvo tvoria hlavné funkcie obce. 

Prvá písomná zmienka o Sklených Tepliciach pochádza z roku 1340. Viac info tu

Historických názvov bolo viac. Od Topliche cez Theplica, Skleno Teplicze, Sklenô, Sklené Teplice, až po Sklené Teplice. Po maďarsky sa obec nazývala Barsszklenó, Szklenófurdo, po nemecky Glashutten bei Schemnitz a Gas-Hutten, po latinsky Szkleno-Thermae.

Približne v roku 1350 tu bola založená prvá skláreň v Uhorsku.

Scroll to Top