Sklené Teplice v súčastnosti azda pozná každý vďaka kúpelom Sklené Teplice či blahodárnym termálnym minerálnym vodám. Vedeli ste však, že sa v minulosti v Sklených Tepliciach konal mimoriadny kongres prírodovedcov, alebo že pod základmi kúpeľov ležia budovy významnej amalgamačnej huty? Vďaka polohe obce Sklené Teplice a blízkosti významného banského mesta Banská Štiavnica či Kremnica, priniesla Skleným Tepliciam história mnohé prvenstvá. Prečítajte si o takmer zabudnutej histórii Sklených Teplíc a spoznajte 5 historických faktov, ktoré ste možno o Sklených Tepliciach ani nevedeli.
Skláreň v Sklených Tepliciach
Práve Sklené Teplice mali to čo potrebovali pre svoj chod všetky významné banské mestá – dostatok tvrdého dreva z okolitých lesov, potok na mletie sklárskeho kameňa a samotnú skláreň. Približne v roku 1350 založili v Sklených Tepliciach skláreň, ktorá patrila medzi prvé sklárne v Uhorsku. O jej vzniku máme dochovaný písomný prameň – list Juraja Krabathu z roku 1550, ktorý spomína, že skláreň fungovala už 200 rokov. Skláreň vyhorela okolo polovice 17. storočia a s najväčšou pravdepodobnosťou nebola obnovená. Po sklárni do súčasnosti ostali len pozostatky v podobe archeologických nálezov.
Taviaca huta v Sklených Tepliciach
Po zániku sklárne vystriedala skláreň taviaca huta, v ktorej sa oddeľovalo zlato a striebro od nevyužívaných rúd pomocou olova. Hutu postavili v roku 1677 a fungovala do roku 1781. Najstaršia mapa, ktorá zobrazuje túto hutu je od Samuela Mikovíniho.
Nepriama amalgamácia v Sklených Tepliciach
Od 18. stor. začali pociťovať európske bane nižšiu výťažnosť. Preto vedci začali hľadať novú hutnícku metódu, ktorá by oddelila čo najväčšie množstvo zlata a striebra od nevyužívaných rúd. K nim patril aj Ignác A. von Born. Kvôli nevýhodným poveternostným podmienkam v strednej Európe a po dlhých pokusoch nakoniec Born objavil tzv. Bornovu nepriamu amalgamáciu.
Amalgamačná huta v Sklených Tepliciach
Po zániku huty v roku 1781 ostali jej priestory nevyužívané. V roku 1785 sa začala v týchto priestoroch zriaďovať amalgamačná huta, ktorá mala produkovať zlato a striebro zo zlatonosných rúd pomocou ortuti. Amalgamačná huta bola prvá a jediná svojho druhu na svete. Amalgamačnú hutu navrhol sám Born, ktorý dozeral aj na celý proces výstavby. Amalgamačnú hutu sa snažili objaviť aj archeológovia, pri príležitosti 200. výročia Bornovej amalgamácie, avšak výsledky výskumu ostali nejednoznačné. Nedostatok nálezov a malý počet artefaktov naznačovali, že budova fungovala len krátky a obmedzený čas.
Prvý medzinárodný kongres prírodovedcov v Sklených Tepliciach
V roku 1786 v nej predstavil v Sklených Tepliciach Ignác Born svoju metódu Bornovej nepriamej amalgamácie pred mnohými odborníkmi sveta. Išlo vôbec o prvý prírodovedecký kongres na svete.
